Balada
Hudba: Janka Karasová, Text: Rudolf Kazík, Kamienok

sólo:

Pod hradom Hrušovom v záhone ružovom – tam, kde je Biela skala, 
stála tam dievčina krásna a nevinná, na perách úsmev mala. 

„Postojže, šuhaj môj, mám v srdci nepokoj, v hrudi mi oheň horí.
Skryje nás hustý háj, ty mi tam lásku daj, tú, čo prenáša hory!“  

sólo:

„Hoci háj hustý je, mňa s tebou neskryje, márne si o tom snila.
Krásna si, dievčina, pre mňa však jediná je iba moja milá.“ 

Padali bukvice a deve na líce preveľké horké slzy.
Pokorne priznávam, že ja som nebol tam, doteraz ma to mrzí. 

sólo:

Tie slzy pomaly vyvreli spod skaly a je z nich riečka malá.
Dnes konča dediny namiesto dievčiny stojí už len kus brala.